Navštívte čarovnú ZOO prostredníctvom televízie

V súčasnosti je to už našťastie iné a dbá sa najmä o chov divých zvierat v optimálnych podmienkach vytvorených v priestoroch zoo s koncepciou podporujúcou prirodzené správanie zvierat, tak, aby zviera mohlo zostať zvieraťom. Nielen o tom nás v rozhovore poinformovala PR manažérka bratislavskej zoo Alexandra Ritterová.

Režim zvierat v zoo sa mení v závislosti od ročného obdobia. V lete, keď sú dni dlhšie a počasie teplé, môžu zostávať zvieratá vo vonkajšom výbehu aj v noci. Zvieratá musia mať stály prístup k čerstvej vode, dostatok potravy a živín, možnosť úkrytu či prístrešia. Leto je bohaté na vegetáciu, ktorá sa v čerstvej forme podáva viacerým druhom kopytníkov ale i primátom. Nosorožcom či diviakom sa vytvárajú bahniská, ktoré sú prirodzené aj pre jedince vo voľnej prírode. Hrošík i medveď majú vo svojom výbehu bazén.

Počas zimy niektoré živočíchy, ako napríklad plazy, hibernujú. Medveď hnedý u nás počas zimy nespí, aj keď je ospalejší. Má stály prísun potravy a zimy nebývajú tak silné, preto nezvykne zimu prespať. Iné živočíchy, najmä teplomilné vtáky sú umiestnené do vykurovaných vnútorných priestorov. Exotické druhy živočíchov, ako sú žirafy, nosorožce či antilopy, je možné aj počas zimného obdobia vidieť vo vonkajších výbehoch, aj keď na kratší čas ako tomu býva v lete.​

Ako sa zvieratká dostanú do zoo?

ZOO Bratislava je členom niekoľkých medzinárodných organizácií (EAZA, UCSZOO, IZE, SPECIES360), v ktorých členstvo je prestížnou záležitosťou a umožňuje vzájomné výmeny zvierat medzi zoologickými záhradami. Chov zvierat v zoo je manažovaný. Na jednotlivé ohrozené druhy zvierat dohliadajú koordinátori, ktorí majú prehľad o zastúpení daného druhu v zoologických záhradách. Koordinátori zároveň rozhodujú, či sa môže daný druh zvieraťa rozmnožovať a kam sa mláďatá z odchovov umiestnia. Pri domestikovaných druhoch zvierat alebo u druhov, kde si to nevyžaduje európska či slovenská legislatíva, sa môžu zvieratá priviesť ako aj odviesť do schválených chovných zariadení podľa potrieb danej zoo.

Zvieratá do zoo môžu byť dovezené len na základe odporúčaní koordinátorov, a to z iných zoologických záhrad či schválených chovných zariadení, po vykonaní potrebných veterinárnych vyšetrení a povolení. Keďže zoologické záhrady majú za úlohu vytvárať zdravé záložné populácie ohrozených živočíchov, je veľmi dôležité, aby sa o každom jedincovi viedla detailná dokumentácia.

​Akú špeciálnu starostlivosť si niektoré zvieratá vyžadujú?

Nároky na starostlivosť sú pri každom druhu zvieraťa špecifické a musia prihliadať aj na zdravotný stav jedincov. Inak sa pristupuje ku kŕmeniu v lete, inak na jeseň či v zime. Napríklad žirafy Rothschildove musia mať v senníkoch nadýchané seno. Ak je utlačené, nezožerú ho. Okrem neho dostávajú granule či konáre s listami z agátov, ktoré pripomínajú ich prirodzenú potravu, listy akácií.

Počas leta zvykneme sprchovať lamy, ktoré si to náramne užívajú. Pochádzajú z miest, kde je chladnejšia klíma a naše letá až tak neobľubujú. U viacerých druhov našich primátov sme zas spozorovali obľubu v kŕmení sa živým hmyzom, preto im ich každodennú stravu spestrujeme rôznymi typmi hmyzu. Tie môžu vyhľadávať a loviť v rámci svojich výbehov, čím podporujeme ich vnímavosť a prirodzené formy správania, aké by museli využívať v prostredí voľnej prírody.

Majú zvieratá strach z návštev?

Zvieratá sa zvyknú báť toho, čo nepoznajú – nových zvukov, pachov, činností. Mnohé zvieratá sú prirodzene zvedavé a počas pandemických opatrení, keď aj zoo bola zatvorená, bolo cítiť, že zvieratám chýba ruch a interakcia s návštevníkmi. Zároveň je však dôležité povedať, že takmer všetky zvieratá rozoznávajú svoj osobný priestor, prekročením ktorého im môžeme my, ľudia, spôsobovať stres. U každého druhu je tiež možné určiť tzv. únikovú vzdialenosť, čo je vzdialenosť, v ktorej zviera vyhodnotí, že by sa od človeka alebo iného zvieraťa či rušivého vplyvu chcelo vzdialiť, lebo mu to už nie je príjemné. U zvierat v zoo je to pomerne komplikovaná záležitosť, no na základe neustále pribúdajúcich vedomostí o každom živočíšnom druhu je dnes už možné dbať o výstavbu moderných výbehov, kde zvieratá prítomnosť návštevníkov nevyhodnocujú ako stresujúcu.

​Akí zamestnanci sú nevyhnutní pre chod ZOO?

Zoo je živý organizmus a výpadok každého „orgánu“ – oddelenia cítiť na jeho fungovaní. Dôležité sú všetky oddelenia, ktoré musia vedieť medzi sebou vzájomne kooperovať. V rámci samotnej starostlivosti o zvieratá by sme rozhodne nemohli fungovať bez našich odborníkov, chovateľov. Chovateľom však nemôže byť len tak hocikto. Je k tomu potrebné odborné stredoškolské alebo vysokoškolské vzdelanie. Prácu chovateľov koordinujú zoológovia, ktorí tiež majú absolvované vysoké školy zoologického zamerania. Každá zoologická záhrada by mala mať v tíme šikovného veterinára, ktorý v spolupráci s chovateľmi a zoológmi pracuje aj na prevencii výskytu rôznych ochorení, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť samotný chod zoologickej záhrady. Nemenej dôležitými zamestnancami sú aj údržbári, technici či záhradníci, ktorí sa starajú o prevádzku zoologickej záhrady a vzhľad botanickej časti zoo. Spomeniem aj vedenie zoo, ekonomické oddelenie, investičné oddelenie a oddelenie vzdelávania a marketingu, ktorí udržujú zoo v chode a snažia sa ju posúvať vpred.

Práve tieto atribúty zaujali aj produkciu detskej televíznej stanice TV Jojko, ktorá sa rozhodla priblížiť prácu v zoologickej záhrade detským divákom, aby ich nielen zabavila, ale aj niečo nové naučila. Pri tejto príležitosti vytvorila v bratislavskej zoo hraný seriál s názvom ZOOPARK, ktorý si môžete pozrieť každý víkend o 18:55 na TV Jojko. 

V hranom seriáli Zoopark hrajú Tony Porucha, Dominika Výrostek Misárová, Mia Gáliková, Mária Arlt, Štefan Šafárik, Lukáš Pavlásek a Lukáš Pišta. Seriál sme vyrábali v priestoroch krásnej zoologickej záhrady v Bratislave, ktorú môžete sledovať aj na facebooku a instagrame.