Deti folklór baví viac, akoby si mnohí mohli myslieť.

Ako ste sa dostali k ľudovej hudbe? 

Jožko: "K ľudovej hudbe som sa dostal prirodzenou cestou. Pani učiteľka v škôlke sa opýtala, či vie niekto zaspievať pesničku. Odvážil som sa a poriadne nahlas som zaspieval Po nábreží koník beží. Pani učiteľka zhodnotila, že to nebola katastrofa, tak odporučila rodičom, aby ma prihlásili na ZUŠ. Najprv som dostal do rúk violončelo. Po prvej hodine som prišiel domov uplakaný, že violončelo je väčšie ako ja, tak sme skúsili husle. Husliam som zostal verný až do ukončenia štúdia na VŠMU. Na ZUŠ som bol primáš v ľudovej hudbe Javorinka. V Javorinke sme sa streli skvelá partia ľudí, vďaka tomu mám z tohto obdobia krásne spomienky. Počas štúdia na konzervatóriu som sa nevenoval ľudovej hudbe, ale nie nadlho. V prvom ročníku na VŠMU som dostal ponuku ísť na konkurz do SĽUK-u, ktorý som úspešne zvládol. Neskôr som sa stal v SĽUK-u sólistom a multiinštrumentalistom. V SĽUK-u som stretol profesionálnych muzikantov, s ktorými sme založili veľmi úspešnú kapelu Fidlikanti." 

Andrej: "U nás v rodine boli muzikanti, takže bolo prirodzené, že som začal chodiť na hudobnú školu. Nepamätám si prečo, ale začal som hrať na trúbku. Môj otec hrával na bicie nástroje a mali sme aj cimbal. Bol doma na chodbe, a keď som dobehol dnu, vždy som naň hodil bundu, sveter. Takže, často slúžil na odkladanie mojich vecí. Dlho som vnímal cimbal ako kus nábytku. Pamätám si, ako ma raz môj dedko upozornil, že to nie je stôl, ale je to hudobný nástroj - cimbal. Po rokoch ho odokryl a začal na ňom hrať. Mne sa to veľmi páčilo a chcel som aj ja vedieť niečo zahrať. Postupne ma dedko začal učiť hrať ľudové pesničky. On spieval a ja som hral. Samozrejme, nastávali situácie, keď k nám domov prišla návšteva, a ja som im s dedkom musel zahrať. Postupne ma prestalo baviť hrať na trúbke a začal som sa venovať naplno iba cimbalu. Pokračoval som na ZUŠ, ale už na cimbale. Hral som v detskom súbore a v miestnych kapelách. Nasledovala škola - konzervatórium a ešte počas štúdia som nastúpil do SĽUK-u. Tam sme sa s Jožkom stretli a neskôr vznikol aj náš hudobný projekt pre deti."

Vaša kapela začala s vystúpeniami pre dospelých. Čo vás viedlo k tvorbe pre deti a prečo? 

Jožko: "S kapelou Fidlikanti hráme už od roku 2009. Tento rok oslavujeme krásnych 11 rokov. Kapelu tvoria štyria muzikanti a speváčka. K vystúpeniam pre deti nás priviedla naša speváčka Adrika, ktorá viedla v škôlkach spevácky krúžok. Poprosila nás, či by sme s Andrejom prišli deťom do škôlky zahrať, ukázať cimbal a rôzne ľudové nástroje. Prišli sme, zahrali sme a hneď sa to rozbehlo. Začali nás oslovovať ďalšie škôlky, základne školy a dokonca aj stredné školy, aby sme k nim tiež prišli zahrať. Počas oslavy na strednom Slovensku, kde sme s Fidlikantmi hrali, prišiel za mnou pán s 5 ročným synom. Chlapec mi povedal: “Ahoj Jožko. Ocino mi neverí, že tento cimbal má 133 strún. Môžeš mu ho ukázať?“ Nechápal som, odkiaľ to chlapec vedel, pretože do materských škôl sme vtedy chodievali len v Bratislave a okolí. Vysvitlo, že oni bývajú v Bratislave a mali sme koncert u nich v škôlke. Vtedy som dostal nápad, že by bolo úžasné, keby slovenské ľudové nástroje mohli poznať všetky deti na Slovensku. Preto sme nahrali CD a DVD pod názvom Fidlikanti deťom – „Vandrovali husličky“ a sen sa stal skutočnosťou." 

Andrej: "K tvorbe pre deti... Jožko to už spomenul, len pre doplnenie, nebolo to celkom iba reakciou detí v materských školách. Keď hráme aj s veľkou kapelou, väčšinou sa tam objavia pri nás aj deti. Vtedy nikdy neváhame a začneme im hrať známe detské ľudové pesničky. Tým si vždy získame ich pozornosť, väčšinou sa prestanú hanbiť a prídu k nám. Sú samozrejme zvedavé na všetky hudobné nástroje, ktoré tam práve máme. Chcú si brnknúť na kontrabase, viole, zapískať na píšťalku... Cimbal je pre ne asi najväčšou atrakciou. Svojou veľkosťou a množstvom strún ich vždy úplne ohúri. Najviac sa im páči, keď ich zaň posadím a nechám ich s paličkami udierať po strunách. Neraz sa mi to vypomstilo a znelo to ako veľký hrmot, rachot, nie ako zvuk hudobného nástroja... Z takého zážitku sa veľmi tešia. Pri týchto príležitostiach sa párkrát objavila aj otázka od rodičov i detí, či máme vlastné pesničky. A to bol tiež jeden z momentov, kedy sme sa rozhodli venovať aj vlastnej tvorbe piesní."

6 fotografií

Ako podľa vás deti vnímajú folklór? Poznajú ho? 

Jožko: "Detí vnímajú folklór veľmi dobre. Vždy máme len pozitívne reakcie detí s otázkou na záver: Kedy k nám opäť prídete? Či poznajú ľudové pesničky? Je to rôzne, veľmi záleží od rodinného prostredia, alebo prostredia v materskej, či základnej škole. Detské ľudové pesničky sú tak prirodzené, ľúbozvučné, že ich stačí raz počuť a už ich viete."

Baví deti ľudový tanec a hudba? 

Jožko: "Deti hudbu vnímajú veľmi intenzívne, okamžite na nich spoznáte, či sa im páči, alebo nie. Začnú sa hýbať do rytmu, tlieskať si a keď k tomu pridáme aj tanec okamžite sa zapoja. Učíme ich tradičné ľudové tanečné prvky, ako napr. čapáš, klobúkový tanec. My sme muzikanti, tzn. náš tanečný prejav je trochu úsmevný, ale snažíme sa."

Prečo je podľa vás dôležité, aby deti spoznávali folklór?

Jožko: "Folklór je súčasťou slovenskej kultúry. Prenáša sa z pokolenia na pokolenie. Všetci vieme, že v Holandsku majú dreváky, v Škótsku gajdy, v Brazílii je karneval, vo Francúzsku majú skvelú kuchyňu. Každý na Slovensku by mal vedieť, ako vyzerá fujara, ako chutia bryndzové halušky a poznať pieseň na Kráľovej holi. Aj vďaka tomu si môžeme udržať silný vzťah k Slovensku."

Čo na ľudovej tvorbe deti najviac baví? 

Jožko: "Všetko :) Nikdy sa nám nestalo, že by s nami deti nespievali, netancovali a nezabávali sa. Vždy sú veľmi prekvapené, ako vie Andrej rýchlo hrať na cimbale s paličkami. Čudujú sa, ako sa dá hrať na koncovke, keď má iba jednu dierku. Smejú sa, keď zistia, čo je to drumbľa a vždy celá sála buráca, keď spolu spievame pieseň Išeu Macek do Mauacek Deti z koncertu odchádzajú veselé, uvoľnené s dobrým pocitom a to je najdôležitejšie."

A ak aj vaše deti ešte stále nepoznajú tradičné slovenské ľudové nástroje, pozrite si s nimi novú reláciu Malí Fidlikanti, ktorá v našej televízii štartuje už túto sobotu o 17:50.