Snicek

SNÍČEK na dobrú noc: Rozprávka, ktorá deti nielen uspí, ale aj poučí.

Každý rodič ocení, ak môže pustiť dieťaťu rozprávku, ktorá má okrem príbehu aj nejaký bonus navyše. Sníček sa svojím pútavým dejom snaží zaujať detského diváka a popri tom sa snaží nenásilnou a hravou formou naučiť deti nové veci z rôznych oblastí.

Hlavnou postavou príbehu je Hugo – chlapec od snovej víly, ktorý deťom prináša každú noc ich sny. Keďže sa chlapec počas dňa nudí, rozhodne sa, že navštívi súrodencov Lucku a Damiána aj počas dňa. A potom sa začnú dobrodružstvá pre všetkých troch…

Rozprávka s hodnotou navyše

Cieľom tvorcov tejto relácie bolo deti zaujať a popri tom ich naučiť rôzne potrebné veci. Sníček Hugo, ktorý deti navštívi, sa nevie správať v “našom” svete, a tak sa bude spolu s deťmi učiť napríklad slušnému správaniu. Vďaka nim zistí, že existujú čarovné slovíčka prosím a ďakujem, že každé dieťa má nejaký denný režim, ale napríklad aj to, že skákať iným do reči sa nepatrí. V každej časti sa deti okrem iného naučia aj novú pesničku.

Texty k piesňam napísal Daniel Hevier, hudbu k nim skomponoval Peter Bič a Rastislav Dubovský

Opýtali sme sa Vladimíra Kriška – režiséra

O pár dní začne vysielať TV RIK novú reláciu pre deti - Sníček, ktorú ste režírovali. Ako sa vám pracovalo na tomto projekte?

Práca na tomto projekte bola pre mňa výnimočná. Od podpory, ktorej sa nám dostalo zo strany TV JOJ/RIK, cez zábavu pri tvorbe niečoho nového, až po výzvu vo forme práce s malými hercami. Deti boli úžasné, to isté aj Hugo (Peter Lupták) a atmosféra takejto relácie je trošku odlišná od „dospelých“ formátov. Celý štáb odvádzal super robotu, i keď sme sa tak trochu viac hrali ako točili. Celkový prístup sme museli zmeniť aj my a naladiť sa na detský svet.

Ako vlastne Sníček vznikol? Kto prišiel s myšlienkou vytvoriť poučnú rozprávku?

Keďže pôvodne som sa venoval postprodukcii a efektom, prišiel som s nápadom, v ktorom by som mohol deti preniesť do fantázie a ukázať im ich jazykom všetko, čo by ich zaujímalo. Začali sme sa o tom rozprávať s chalanmi z pseudoart a spolu so Štefanom Lelovičom (hlavná kamera) sme koncept dopracovali. Potom už stačila ochota a podpora zo strany TV, pričom musím povedať, že projekt ihneď zafungoval aj na tejto pôde. Jedným z kritérií bolo, aby deti zažili veci, o ktorých môžu len snívať a zároveň vďaka technológiám, aby sme tieto sny mohli pre ne vizualizovať. Nič nie je bohatšie ako detská fantázia. A práve sny sú pre nás aj nástroj, ktorý dieťa veci naučí. Cieľom bolo „darovať“ aj rodičom rozprávku, ktorá im pomôže. Nie len vyplní čas ich deťom.

Keby ste mali povedať rodičom dôvody, prečo je táto rozprávka vhodná pre ich deti, čo by ste vyzdvihli najviac?

Našou snahou už pri vymýšľaní relácie bolo, aby správnym smerom podporovala aj vývoj dieťaťa, resp., aby sme mohli rodičom garantovať „zdravosť“ pre deti. Z tohto dôvodu všetky scenáre boli konzultované s Mgr. Timeou Tothovou, ktorá je liečebný pedagóg s bohatými skúsenosťami aj v oblasti metodiky výuky, či už mentálnej alebo motorickej. Takže medzi detskú fantáziu sa nám podarilo začleniť aj nové poznatky pre dieťa, ktoré sa ich učí prirodzenou formou, bez toho, aby mu to niekto vyslovene povedal. Niečo ako škola hrou.

Sníček nie je jedinou detskou reláciou, ktorú ste mali pod palcom. Sedia vám podobné projekty? Dokáže vás takáto práca obohatiť, prípadne motivovať k ďalším nápadom?

Áno, Sníček je v približne 7. detský projekt, na ktorom som pracoval. Každý formát je iný, ale na detských reláciách mám rád ich bezprostrednosť. Nie je jednoduché sa snažiť votrieť do detskej priazne a úprimné detské vyjadrenia vedia byť o dosť kritickejšie ako dospelé. A keďže mám doma dve najnáročnejšie malé diváčky, som pri celej tvorbe ihneď konfrontovaný s ostrou kritikou. Na druhej strane ma veľmi napĺňa aj to, ak ako otec tvorím diela pre vlastné deti. Je to iná a veľmi príjemná rovina. A potom sa ľahko hľadá aj ďalšia motivácia a nápady.

Spomínate si na obľúbenú rozprávku z detstva, prípadne hrdinu, na ktorého ste sa chceli podobať?

Myslím, že som prešiel klasickým prierezom CZ/SK rozprávkami ako boli kuko, matelko a pod.. a neskôr po rozšírení možností to boli ninja korytnačky atď... Ale asi priamo som nemal konkrétnu postavu, skôr ako každé dieťa “snové povolania” (smetiar, kozmonaut, policajt…) Každopádne, jedným zo vzorov svojou náplňou je podľa mňa Bambuľka, keďže vidím ako skryté a veľmi pozitívne posolstvo dodnes pomáha mojej generácii rodičov vychovávať vlastné deti. A stále to funguje. A to je to, o čo sa snažím aj ja. A rád by som to neskôr pretavil aj do detského filmu, ale to je zatiaľ hudba budúcnosti.