Daniel Hevier: Už ako dieťa som vedel, že chcem písať knihy celý život.

Prezradil nám, ako sa mu spolupracovalo pri novej relácii Sníček a tiež ďalšie zaujímavosti z jeho bohatého umeleckého života.

Tvorba pre deti tvorí hlavnú časť vašej umeleckej kariéry. Pre reláciu Sníček ste napísali poučné texty piesní pre deti. Poznáte dej tejto rozprávky? Zaujala vás?

Poznám, samozrejme, zameranie relácie Sníček a scenáre jednotlivých relácií. Aj keď však samotné relácie vznikali súbežne s textami. Prvá bola teda téma, potom pesničkový text, nasledovala hudba a nakoniec sa pieseň včlenila do televíznej podoby. 

Hlavnou témou Sníčka sú sny a snívanie. Mám pocit, že vaša úspešná a plodná kariéra je jeden veľký splnený sen. Tiež to takto vnímate?

Nemám rád to spojenie „splniť si sen.“ To akoby si človek odfajkoval splnenú úlohu. Je pravda, že mnoho mojich túžob a plánov sa napĺňa, ale stále pribúdajú nové výzvy, nové ponuky, nové zadania. Niektoré si dávam sám sebe a niektoré prichádzajú zvonka.

V minulom roku ste oslavovali krásne životné jubileum, v rámci ktorého ste sa „obdarovali“ veľkou  zbierkou básní pre deti. Rekapitulovali ste aj svoj súkromný život? Povedali ste si napríklad, že odteraz budete menej pracovať a viac oddychovať a venovať sa rodine?

Keďže pre mňa je práca oddychom a keď relaxujem, pracujem, tak som si povedal, že budem robiť oboje viacej a intenzívnejšie.

Vráťme sa do vášho detstva a mladosti. Spomínate si, v akom veku ste sa rozhodli, že začnete písať? Bavili vás “písmenká” hneď, ako ste sa ich naučili?

Bolo to asi po etapách: začiatky boli niekde v 4 rokoch, potom na začiatku základnej školy, ale búrka sa strhla v 8. triede. To som už vedel, že nič krajšie ako písanie kníh nepoznám a že to chcem robiť celý život.

Kto vás na začiatku vašej kariéry ovplyvnil najviac? Mali ste nejaký spisovateľský vzor?

Mal som mnoho vzorov, idolov a ideálov, a tie mám, mimochodom, dodnes. Môj prvý vzor bol Cassius Clay, kým sa ešte nestal Muhammadom Alim. A tie spisovateľské? Ľubomír Feldek, Štefan Moravčík, Kamil Peteraj, Dušan Mitana, Franz Kafka, Ernesto Sabato, Charles Bukowski a desiatky ďalších. 

Rozmýšľali ste niekedy nad tým, že by ste písanie zabalili a vrhli sa na niečo celkom iné?

Každú chvíľu to balím a vrhám sa na niečo iné: napríklad na hudbu, skladám si pesničky, maľujem obrazy, hrám divadlo, facebookujem... Ale napokon ma to vždy vráti k písaniu.

Koľko máte doma kníh a ako často čítate?

Čítam každý deň. Doma mám 9.999 kníh. Keď tento počet presiahnem, tak tú jednu, tisícu knihu niekomu darujem.

Sledujete aj súčasnú slovenskú tvorbu?  Čo jej podľa vás chýba?

Sledujem, ale výberovo. A čo nám chýba? Čitatelia.

Pre deti nielen píšete, ale často sa s nimi aj stretávate. Stáva sa vám, že vás k tvorbe inšpirujú aj oni samotné?

Každú chvíľu. Včera som stretol v kníhkupectve mamu so synom, ktorí mi vnukli jeden fantasy príbeh.

Čo by ste odkázali rodičom, ktorí sa neustále sťažujú a ospravedlňujú napríklad aj menej čítania „inou dobou?“ Nechali sme sa ovládnuť modernými technológiami, alebo vidíte problém inde?

Určite je iná doba, ale každá doba bola iná. Ani za mojich mladých čias nečítali všetci, ani deti, ani dospelí. Čítanie je menšinová záležitosť.